1900 taliansky L. Lombardo Difa Ming, keramické dielektrické kondenzátory. Na konci 1930 bolo objavené, že pridaním titaničitej keramiky môže rásť exponenciálne dielektrická konštanta, a tak vytvárať lacnejšie keramické dielektrické kondenzátory.

1940 potom, čo sa zistilo, že hlavnou surovinou sú keramické kondenzátory BaTiO3 (titaničitan bárnatý), ktoré majú izolačné vlastnosti po štarte keramického kondenzátora v elektronickom zariadení, čo sú požiadavky kladené na armádu malé aj vysoké. Zatiaľ čo sa keramický laminátorový kondenzátor okolo roku 1960 začal rozvíjať ako komodita. V roku 1970 sa s pokrokom hybridných integrovaných obvodov rýchlo vyvinuli aj počítače a prenosné elektronické zariadenia, ktoré sa stanú nepostrádateľnými súčasťami elektronických zariadení. Celkový počet keramických dielektrických kondenzátorov predstavuje asi 70% trhu s kondenzátormi.

kľučka kondenzátor